Kuchársky denník |
![]() |
O príprave "Prasiatka" na narodeninovú tortu - 15.11.2008
Šablónu som mala, farby tiež, to je základ. Vo štvrtok som sa podujala na prípravu obrázku. Najprv som pracne vyrábala samotný krém. Strašne dlho som musela šľahať, až ma z toho ruka bolela, musíme si kúpiť nový šľahač, ktorý to spraví za mňa a nakoniec mi vyšiel presne taký krém, aký má byť. Odobrala som trošičku do zvlášť misky a pridala kakao, aby vznikla hnedá kontura. Obrázok som prilepila pod potravinovú fóliu na tácku. A začala som nanášať konturu zdobičkou. Celkom sa darilo. Dala som obrázok do chladničky. Za pár minút bola už kontúra vďaka vysokému obsahu masla (až pól kila som ho minula!) celkom tuhá a pevná. Zafarbila som si teda ďalšiu časť krému tmavoružovou a vyfarbovala určené časti, uhladila štetcom a nakoniec dorovnala nožom. Išlo to celkom pekne! Opäť to išlo na pár minútiek do mrazničky. Zafarbila som si krém na slaboružovú a opäť vypĺňala zostávajúce prázdne plochy. Opäť pobyt v mrazničke. Nakoniec som na tvár naniesla ešte tenkú vrstvu slaboružovej, ktorá prekryla aj oči, ústa, nos. Potom som zvyšným krémom spravila pozadie a opäť zamrazila. A teraz prišla už posledná časť! Zbytkom krému zamaľovať celý obrázok, aby bol dostatočné hrubý, aspoň 7-8 mm. Vybrala som obrázok a čo najrýchlejšie rozotierala maslový krém, ktorý už bol fajn roztopený a dobre s s ním pracovala. Minula som skoro všetok krém. Prekryla celý obrázok, uhladila a dala do mrazničky. Najhoršie na tom je, že výsledok svojho snaženia uvidím až v sobotu, keď pôjde obrázok už na skoro hotovú tortu. Až v sobotu! Bodaj by to aspoň vyzeralo k svetu... Boj s cukríkmi! Vtip? Pre mňa nočná mora, 28.8.2008 Tak, keďže je už po oslave, môžem zverejniť tento denník písaný ešte počas príprav na túto veľkúúú oslavu. Dozviete sa, čo všetko, aká drina a neviem ešte čo predchádzalo tomu, čo sa ocitlo na obývačkovom stole.
Takže, začnem asi najväčšou hviezdou oslavy (aspoň dúfam O:) ) a to – Mramorovou tortou s karamelovým krémom potiahnutá cukríkovou hmotou a ozdobená taktiež tou istou hmotou. Takže! Prípravy sa začali už dnes, skoro týždeň a pól vopred! Prečo? Sama neviem. Netušila som, či sa mi to podarí a radšej som začala skôr, keby sa to náhodou nepodarilo. Nikdy som totiž tortu nepoťahovala a aj keď som si už o tom aspoň dva týždne dozadu prečítala aspoň 30 článkov a rôzne návody a rady mám vryté v pamäti ako slovenskú gramatiku na prijímačky (a to je naozaj priliehavé prirovnanie, ten recept by som odrecitovala kedykoľvek...), tak som chcela začať radšej skôr a dobre si to nacvičiť, nie tesne pred oslavou. Navyše som nevedela, koľko času to zaberie a navyše sa začne škola, takže už toho času bude predsa len menej. A tak som horlivo rozpúšťala cukríky, pridávala suroviny, chladila a miesila...nuž a potom, potom sa to stalo...hmota, ktorá mala byť ľahká a tvárna, bola hrudkovitá a cukríkoidná. Jednoducho, akoby ste chceli váľkať marshmallow! Bola som zúúúfalá, skoro som sa rozplakala! Všetka hmota, ktorú som tak spravila a zafarbila (áno, ešte aj farbila vážení a mala som niekoľko farieb: žltú, oranžovú, ružovú, zelenú, modrú a červenú! Tak si predstavte tú robotu!) bola rovnaká! NANIČ!! Už som začínala myslieť na plán B, že spravím falošný marcipán, mliečnu hmotu alebo fondant...ale všetci cukríkovú hmotu strašne chválili, vraj skvele chutí a super sa s ňou pracuje...tak KDE robím chybu v takej jednoduchej veci??? V čom je ten trik? A potom som sa naštvala, pochytil ma veeeľký hnev a som si povedala, (ono to nie je nič umelecky metaforické, ja som si to fakt v duchu povedala!) že to tým blbým cukríkom nedarujem, ja chcem peknú potiahnutú a zdobenú tortu a ja tam tie cukríky dostanem a nebudú tu zo mňa robiť debila. Tak som ich vybrala z chladničky a rozhodla sa pridať ešte cukor a miesiť a miesiť a stláčať až do zblbnutia...do tejto hmoty má ísť véééľa cukru a ja som ho tam zatiaľ veľa nedala, tak som teda prišla na nápad, že keď sa cukru pridá... No tak som teda pridávala a „hmota“ cukor žrala a postupne sa mi pod rukami naozaj menila. Na moje veľké potešenie prestala byť cukríkoidná, nemala hrudky, netrhala sa...a dalo sa s ňou po nejakom čase celkom dobre pracovať. Ale nemyslite si, že to išlo samo od seba! Kým sa tak stalo, miesila som to minimálne 20 minút, KAŽDÚ jednu farbu...nakoniec mi to aj s vykrajovaním a tvorením zabralo okolo 7 hodín dokopy + čistenie kuchyne, takže dooosť veľa práce, a to som robila len na ozdoby! A dokonca ruže som ani dnes nemodelovala... Proste v skratke – veeeľa roboty, neskutočne veľa nervov, veľký bordel, ale...výsledok snáď bude stáť za to. Keď toto píšem, tak ešte neviem, ako to dopadne, ale ozdôbky sa mi celkom vydarili. Ešte ich troška potriem olejom, aby sa leskli, ale len veeeľmi mierne. Všetko ešte bude treba dopracovať, keď ich už budem dávať na tortu. Zahladiť, očistiť od cukru, naleštiť, prilepiť...všetko k dokonalosti. Ešte sa trošku obávam toho, keď budem robiť poťah na tortu. Na tento poťah mám ale presne taký typ cukríkov, aký je v recepte a viem presne koľko citrónu, cukru a pod. použiť, takže by to malo výjsť v poriadku. Len asi (už mám skúsenosti, vidíte!) ten fondant predtým strčím do chladničky, zo studenším sa lepšie pracuje. Ale základom je aj tak veeeľa cukru a dooobre premiesiť, vyváľkať aj na trikrát, kým nedosiahneme nelepivé cesto. Treba podsypávať Solamylom, čistiť valček a podobne. Je tiež fajn, že ten biely fondant budem robiť zvlásť, pretože dnes, keď som robila tie farebné fondantíky na ozdoby, sa mi podaktoré trošku zafarbili. Napr. modrá bola trošku od zelenej na niektorých miestach, pretože som mala od toho ruky, aj valček a plocha od toho boli...inak sa ani nedalo. Navyše pri toľkýých farbách, čo som pripravila. Teraz ešte o farbení. Práškové farby sa celkom osvedčili, najprv som myslela, že odtiene nebudú dosť sýte, ale keď som s tým pracovala, všetky sú perfektné, takže drahé gelové farby ani potrebovať nebudem a budem si môcť za tie peniaze, čo by som dala za gelové farby kúpiť napríklad nástavec na zdobiace vrecúško. Nejaký pekný! Do oslavy možno aj nejaké kvietky! Júúúj, som spokojná! Teda aspoň z odôbkami...len neviem ako chutia! Cukríková hmota je vraj dobrá, ale čo ja viem...:) Trošku som z nej odždibla, bolo to sladké, ale moc som z toho nevypozorovala...naozaj všetko zakúsim prvýkrát až na meninovom stole...nič dovtedy neochutnám a tak okrem toho, že to vy ochutnáte prvýkrát to prvýkrát ochutnám aj ja...to je dosť veľký risk, nemyslíte??? Inak, tie ozdoby na tortu boli plánované vopred. Ceruzkou som si obkreslila tortový kruh, aby som vedela, aký veľký návrh musím spraviť. Na tento návrh som si nakreslila všetky tie ozdôbky. Väčšinou, keď som na internete pozerala cudzie poťahované torty, mali na nich len máličko (relatívne) ozdôb. Som sa vždy divila, prečo tam ešte nedajú hentakú kvetinu, takú ružu, onaký pásik...už viem prečo...je s tým toooľko roboty, treba veľa cukríkov, oddeliť od seba farby (napr. ja som oddeľovala ružovú od bielej, modrú od bielej...) a ešte poprípade aj nafarbiť potravinárskymi! A potom vytvarovať...no jednoducho, už viem...ja som si do toho svojho návrhu nacapala aspoň milión rozličných ozdôbok. Od dvoch som dokonca odsúpila. Jednako už som nemala hmotu a jednako už by som to psychicky ani fyzicky nezvládla. Je to naozaj makačka a takto zdobenú tortu už tak skoro robiť nebudem :D Poťahovanú áno, ale s tak veľa druhmi ozdôb. Jedine ak to bude naozaj výýýnimočná udalosť, narodeniny, svadba (ehm, ehm) a podobne, ale na bežné účely už asi nie :D Chcela by som skúsiť aj iné poťahovacie hmoty, napr. ten falošný marcipán. Ešte existuje aj nejaká hmota K2 a Icing (to sú názvy, hlavne K2 :D ). Tak časom snáď skúsim viaceré, aj mandľovku napríklad. Lebo všetky sa vždy chvália, ale cukríková sa tiež veľmi chváli, nemyslite si, že som tortu potiahla nejakým šmejdom :D Pre vás som vyberala len to najlepšie z najlepšieho a usúdila som, že cukríková hmota sem patrí, čítala som na ňu aspoň 100 recenzií a ani jedna nebola záporná. Naozaj som pred oslavou spravila riadny výskum! Čo sa týka zdobenia, nápady išli buď z mojej hlavy alebo som sa inšpirovala internetom...je to teda akýsi mix. Náčrt torty ako ste ju videli pochádza z času, ktorý sme strávili v Bologni. Mno, nakoniec sa mi teda s cukríkovou hmotou pracovalo fajne, ešte však uvidím ako pôjde poťahovanie, ale HLAVNE, ako to bude celé chutiť, to je najdôležitejšie...všetko uvidím až o týždeň a pól, no nie je to hrozne stresujúce? :D Tak...teraz niečo ku krému, o hmote som už snáď povedala dosť, ak máte ešte nejaké otázky, stačí sa spýtať, napísať... Tak, tortička bude ešte dozdobená trochou klasickej šľahačky, musím ešte vymodelovať ružičky a spraviť poťahovací fondant...je toho predomnou veľa, ale dnes som nabrala mnoho cených skúseností. Hon na Palmelu, 27.8.2008
Konečne je ulovená v chladničke! Na to veľdielo, čo chystám na meninovú oslavu som potrebovala maslo Palmelu. Nikde som ho však nevedela zohnať. Palmarín a podobné veci mali všade. Ale Palmela? Ani som nevedela ako to má vyzerať. Bolo mi povedané, že sa dá zohnať v jednote. Ja som však najprv s nádejou obehávala všetky možné obchody, všetky možné mrazáky a nikde nič. Tak som sa už dnes naozaj vybrala do tej jednoty pri nás. Autobus tam priamo nechodí, tak som sa pekne prešla, aj keď pár zastávok som sa predsa len zviezla. A zrazu, keď som to už vzdávala, som ju uvidela hneď vedľa Palmarínu, Hery a Cery. Skoro som tam odpadla. Po týždňoch zúfaleho hľadania som svoju prísadu našla! Teraz som si už istá, že aspoň 60% môjho dielka je v suchu...teraz sa trápiť s tými 40%tami...ach jaj...asi začnem čo najskôr :D Čo nemám rada?, 26.8.2008 Pečiem ešte len krátky čas a už som stihla nájsť niečo, čo nerada robím. A tým niečím je príprava krehkého cesta, ktoré sa využíva na ovocné a iné košíčky a hlavne na mrežovníky, či takzvané páje. Cesto sa strááášne lepí a preto sa s ním treba naozaj pohrať a pri vaľkaní do formy ho stále múčiť a prevracať, inak sa prilepí a je mu koniec. Robila som ho teraz dva krát po sebe, najprv na Ananásový koláč, ale ten bol podľa iného receptu a išiel tam aj tvaroh, no pracovalo sa mi s ním rovnako zle, možno ešte horšie. Do tohto krehkého cesta nešiel tvaroh, je to klasický recept, ale cesto je riadne lepivé, takže si teraz asi chvíľku od pájov dám pauzu, pretože toho krehkého cesta mám plné zuby :D Škoda len, že tie koláče z neho sú také mňam! Ale chce to veľa trpezlivosti a šikovnosti s ním pracovať. V mnohom som sa zdokonalila, no ešte to nie je tip top a nejakých pár krátov ho ešte musím spraviť, aby som bola majsterka :) Brána nebeská a či pekelná?, 26.8.2008 Tak! Objavila som svoju svätyňu! Objavila som obchodík, ktorý pohltí moje úspory...objavila som obchod, kde predávajú všetko od výmyslu sveta, čo len cukrár a pekár potrebuje! Ale fakt všetko. Je to obchod na ulici Hany Meličkovej 1 na Dlhých dieloch...pozerala som ich sortiment a naozaj tam nájdem všetko...stojí to aj peniaze, takže všetko poooostupneee...ale blížia sa sviatky, všakže :D Tak sa tam poberiem hneď druhého septembra, kedy otvárajú a zoženiem ešte nejaké nutnosti na prípravu meninovej oslavy...zháňala som totiž tú vec všade a až tu som ju našla! A našla som ešte omnoho viac...toto bude môj SHOP NUMBER 1! Zúfalstvo?, 25.8.2008 Tak som si opäť surfovala po webe, a to je väčšinou môj kameň úrazu! Objavím totiž vždy aspoň milión receptov, trikov, videí a neviem čoho všetkého a mám chuť hneď to všetko, čo tak krááásne vyzerá a určite aj chutí skúsiť! Ja by som mala byť odpojená od internetu...lebo vždy som riadne zúfalá. Keď objavím nejaké tortové formy (na jednej stránke som našla svoju vysnenú srdcovú tortovú formu, dokonca formy medvedíka, vianočný stromček, podkova, hviezdička a milión ďalších, skoro ma vystrelo...), ďalej som našla rôzne formičky, potravinárske farbivá, zdobiace sady, plechy a neviem čo všetko ešte. Tých pomôcok a príslušenstva na pečenie sú tony! A krásnych receptov, čo by som najradšej vyskúšala sú miliardy! A ja som vždy smutná, koľko to všetko stojí, že to všetko mať nemôžem, že to všetko ani upiecť nemôžem...je to kruté...a ťažké...ale tak je šťastie, že som s tým začala v takom mladom veku a mám teda šancu toho upiecť ešte stráááááášne veľa vo strááášne veľa formách a časom sa vypracovať na profesionálku. A podotýkam, že som takto všetkým uľahčila kupovanie darčekov na všetky možné sviatky, keďže ako som v tomto článku spomenula, tých kuchárskych kníh, foriem, formičiek a príslušenstva je naozaj veľa :D Moje putovanie, 24.8.2008 Tak som teda rozmýšľala kam som sa to dostala za ten krátky čas čo pečiem. Nevravím, že som majster odborník, ale určite je rozdiel medzi mnou kedysi dávno a medzi vedomosťami čo mám o pečení teraz. Začala som polotovarovou bábovkou a dnes by som už zvládla aj trojfarebnú. Kedysi mi výrazy ako maizena a pod. nič nehovorili, som si pod maizenou predstavovala niečo ako majonézu a dnes mám prehľad o všetkých prísadách, čo sa používajú do koláčov, tort a zákuskov. Pravda, vždy sa nájde niečo, čo ešte neviem, ale už mám dosť slušný prehľad. Sú za tým hodiny skúmania supermarketov a teraz už presne viem, čo kde nájdem. Už aj o cenách mám relatívny prehľad a viem vypočítať približnú cenu koláčov. Kedysi som ešte napríklad pozerala kuchársku knihu a našla som tam asi dva recepty na ktoré som si trúfla a tie dva recepty boli nejaké medové mini koláčiky, úplne jednoduché, nezdobené...vtedy som si na nič viac netrúfla...a teraz, teraz si už trúfam stále na náročnejšie veci...aspoň na meninovú oslavu plánujem niečo už skutočne mega! O niečom takom by som ešte pred nejakými mesiacmi ani nesnívala!!! Je to zvláštne, možno si až priveľa trúfam...ale baví ma posúvať svoje hranice...tiež napríklad viem niektoré veci, ktoré ani mamina nevie, týka sa to hlavne takých tých trikov o pečení a podobne. Tiež viem veľa zdobiacich trikov napr. s čokoládou. A dokonca viem aj nejaké veci z histórie, napr. muffinov, cookies, brownies a podobne :) Takže sa špecializujem dokonca aj na americké sladké pečivo. Ani neviem, som taký typ, že keď ma niečo zaujme, tak nasávam ako špongia informácie a všetko, čo ma posunie ďalej...no veď uvidím ako to bude ďalej, ako dlho ma to bude baviť, dúfam, že čo najdlhšie... Inšpirácia z Bologne, 24.8.2008 Ako som tak bola v Bologni a mala viac času na premýšľanie, opäť som dostala pár nápadov, ktoré ma úplne nadchli a musela som si ich hneď zapísať, aby som ich nezabudla. V Bologni a celkovo na tejto dovolenke som toho našla toľko, čo som hľadala u nás a nenašla až to bolo k zlosti, pretože to všetko bolo drahé a ja by som najradšej kúpila všetko. Dokonca som našla jeden špecializovaný obchod, kde som našla asi milión krásnych vykrajovacích formičiek, ale nakoniec som si kúpila len dvoje najkrajšie, ale bolo to bolestivé :D Tiež som tu našla v kníhkupectve asi milión kuchárskych kníh, väčšina z nich mala názov zložený zo slova Chocciolato...no neviem či presne tak, po taliansky budem rozprávať až o rok, ale tak domysleli ste si. Skoro som tam z tých dezertov umrela! A všeliaké tipy na zdobenie čokoládov som tam za tých 15 minút prezerania našla a rýchlo zapísala :D Takže predsa len som zase z cudziny nabrala inšpiráciu...ale keď budem vedieť po taliansky, určite si nejakú tú knihu zadovážim, tie dezerty naoaj vyzerali famózne...tiež som tam videla knihu, v ktorej bolo asi 500 (nepreháňam) rôznych receptov na mini talianske koláčiky biscoto (no toto tiež nie je presný názov :D). Také malé okrúhle...k čaju, káve...no proste som bola zase unesená a bolo mi ľúto, že nemôžem vlastniť všetky recepty sveta a tie najlepšie aj upiecť...mám na to celý život, ale tých receptov je nekonečné množstvo...v Bologni som tiež zmenila skoro úplne Menu na meninovú oslavu v septembri...vám poviem, že to, čo na tej oslave ochutnáte je plánované a menené už asi mesiac...takže sú za tým hodiny prípravy...:) Tak sa to snáď vydarí podľa predstáv, sa toho aj bojím...ale ešte mám nejaký ten týždeň na naplánovanie a doladenie a zaistenie čo najväčšej pravdepodobnosti, že sa to minimálne nepokazí... Nepodarky sú občas najchutnejšie, 19.8.2008 Dnes som opäť tvorila. Najprv ananásový koláč, ktorý nájdete už aj v obrázkových receptoch a jeho fotky pridám čo najskôr do galérky. Ananásový koláč sa prekvapivo vydaril a aj na pohľad vyzeral dokonale, čo som nechápala, lebo ja som zo svojich diel mala vždy divný pocit a toto bol prvý výrobok, ktorý sa 100%tne vydaril. Potom som ešte piekla arašidové cookies, ktoré sa absolútne nevydarili podľa predstáv, poplietla som dávkovanie a iné drobnôstky a vzišli z toho akési čudá, no chutia priam VYNIKAJÚCO. Piecť ich už asi nebudem, skúsim iný recept a dám si viac záležať pretože na pohľad nie sú najkrajšie a ja mám rada esteticky pekné cukrovinky, ale som rada, že aspoň chutia! A verím, že po pár dňoch už po nich zostanú len prázdne taniere...:) Katastrofa v kuchyni, ako to vlastne bolo?, 5.8.2008 Rozhodla som sa pre maminu napiecť jahodový koláč. Pôvodný plán bol, že sa koláč upečie, rozdelí na dva rovnaké, naplní plnkou a preloží druhým plátom. Lenže ja som zase neodhadla veľkosť plechu a cesto som vyliala na zlý plech! Takže som musela plán zmeniť a koláč natierať plnkou len navrchu. Koláč sa mi zdal príliš hrubý. Panikárila som. Ale nakoniec, keď som ho vybrala, hrúbka bola v poriadku. Začala som robiť krém. Maslo s cukrom som sa snažila nejako vymiešať, ale príliš to nešlo. Pridala som teda puding, ktorý som predtým uvarila. Začala som ten krém šľahať, ale akosi to krém vôbec nepripomínalo! Predstavovala som si niečo celkom iné! Vari som to pokazila? Môj prvý domrvený koláč? Zo zúfalstva som do krému pridala rum (a poviem vám, zo zúfalstva som mala chuť sa tam z toho rumu sťať!) a miešala a miešala...krém vyzeral nanajvýš divne a keď som ho ochutnala, do jahodového koláča sa mi vôbec nehodil...zosmutnela som...bude to chutiť otrasne...a tak som krém strčila do chladničky. Otvorila som jahody, rozmrazila a začala krájať. Vychladnutú tortu som prekrojila na poly a obe polovice zdobila oddelene. Najprv som ich nahrubo natrela tým divným hnedým krémom, poukladala jahody a zaliala želatínou... a postupne ten koláč začal vyzerať skvele...jahôdky to oživili a želatína dodala šmrnc. Potrela som krémom ešte aj boky a posypala kokosom (vlastný nápad) A ako som tak hľadela na tie dva koláče, v srdci sa mi usadilo šťastie, pretože vyzerali fantasticky! Len som nevedela, či tak aj chutia...to zistím, až keď príde mamina. Pustila som sa teda do taštičiek, vybrala lístkové cesto a začala ich plniť višňami z džemom a čokoládou s orieškami. Zo začiatku som robila úhľadné taštičky, ale bola som vyčerpaná a nakoniec sa taštičky zvrhli na nejaké neurčité tvary (kocky a podobné čudá). Potrela som ich žĺtkom a strčila do trúby. Po 20 minútach ma opäť zachvátilo zúfalstvo. Vyzerali divne! Úplne biele a...divné...pozrela som teda na obal lístkového cesta a zistila, že musím zvýšiť teplotu na 200 stupňov. Spravila som tak a taštičky za zachvíľu začali smažiť. Zistila som, že peknú hnedú farbu im dáva to žĺtko! Vybrala som ich a opäť potrela. O pár minút to už bolo lepšie. Prišla som teda na ten trik a taštičky sa vydarili a chutia tak isto ako koláč skvele! Dva krát za tento deň som si myslela, že som to celé pokazila a pritom som vytvorila lahodné pochúťky. Veď posúďte vo fotogalérií!!! P.S. - O tom strašnom bordeli, čo som narobila pri varení a upratovaní, ktoré trvalo aspoň dve hodiny vám písať nebudem, ale bola to KATASTROFA...ak by mamina prišla domov tak okolo tretej, neviem, či by to v zdraví prežila...keďže ju chytajú mdloby už pri jednej omrvinke, tak ten bordel čo bol v kuchyni... Kompletná výbava, 5.8.2008 Opäť sme navštívili nemenovaný supermarket a ja som si konečne splnila sen! Kúpili sme totiž tortovú formu, formu na koláče (konečne mám teda plech správnej veľkosti!), formu na muffins a tortovú formu na menšie koláče a mrežovníky. Dokonca som si ešte kúpila aj sadu na zdobenie krémom a šľahačkou! Konečne môžem začať piecť naplno. Fotografia výbavy čoskoro vo fotogalérií. Zjedené suroviny, 5.8.2008 Bola som nakupovať v nemenovanom supermarkete, ktorý je mimochodom obrovský, ale majú tam všetko, čo moje koláče potrebujú. S tým vozíkom som tam predvádzala gymnastické kúsky...bola to fyzicky náročná práca! No a kúpila som teda všetko (no, na najpodstatnejšiu vec - jahody, som zabudla...ach jaj, ale aj tak by mi nezvýšili peniaze...) a aj dve orieškové Milky. Uložila som s ich do chladničky, aby sa nerozpustili. Ráno vstanem a čo nájdem pri káve? Svoju čokoládu, rozjedenú...takže už ani moje suroviny do koláčov tu nie sú sväté!!! Aby som si to zamykala... Dovolenkové pátranie, 24.7.- 4.8.2008 Na dovolenke na Rhodose sa zo mňa stala skutočná kuchárka. Nielenže som vymyslela pár vlastných receptov a nápadov na rôzne cukrovinky, ale odkukala som čosi aj z gréckych sladkostí a tiež ich hodlám pár upiecť. Snorila som po celom Rhodose, zakrádala sa do pekární, cukrární a kopírovala z jedálnych lístkov nápady na koláče, torty, zákusky. Presedela som nejaké tie hodiny za plateným internetom a pozháňala tony (nepreháňam) receptov, ktoré som následne roztriedila do svojej receptovej knihy. Tiež som si vytrhla pár receptov z časopisov. Na dovolenke som teda dostala neuveriteľné množstvo nápadov (viac v sekcii Plány), ktoré hodlám realizovať. Ako sa to začalo? 30.6.2008 Moja kariéra sa začala tým, že sme s maminou kúpili bábovku v prášku. Chcela ju upiecť so mnou, no ja som sa rozhodla sa na to podujať sama a prekvapiť ju ![]() Odvtedy sa moje pečenie rozbehlo. Pokračovala som ešte na jednoduchej ceste a upiekla perník z prášku. Ten sa vydaril trošku menej vďaka nevhodnému plechu, ale predsa len. Potom nám babka dala ríbezle a tak sa naskytla možnosť prvého normálneho koláča. A tak som upiekla svoju prvú bublaninu. Bola perfektná!!! Neskôr som sa odhodlala na ťažšie kúsky. Výzvy mám rada. Požičala som si z knižnice kuchársku knižku a najzaujímavejšie recepty som si odpísala. A jeden vybrala. Kiwi koláč! Vďaka zlému plechu tiež nevyzeral ako profesionálny koláč z pekárne, no chuťovo bol výborný. Poučila som sa na svojich chybách a keď ho budem piecť nabudúce, bude už dokonale dokonalý!!! FOTKY VÝTVOROV VO FOTOGALÉRII |
Vytvorené službou WebLahko.sk | Nahlásiť protiprávny obsah! | ![]() |